Prečítajte si úprimnú spoveď mamy, ktorá nedokáže o svojich pocitoch s nikým hovoriť, pretože si myslí, že je  na to sama, že nie je dobrou mamou, že to čo po pôrode zažíva je zlé. Rozhodli sme sa uverejniť túto spoveď aby vedela, že podobné pocity majú mnohé z nás i keď svoje deti nadovšetko milujeme.

„Čo sa to so mnou deje? 

Čakala som na Teba, dieťa moje, tak dlho…a teraz sa mi chce plakať. Čakala som ohňostroj, a ten nevybuchol. 

Bojím sa vlastných myšlienok a pocitov.

Odpusť mi, dieťa moje, ak Ťa nemilujem priveľmi… som celá ubolená, ale nechcem sa ospravedlňovať. Veď ty si zaslúžiš mať tú najlepšiu mamu! 

Cítim sa plná lásky, ale moje srdce zviera strach. Strach z nepoznaného, z toho čo ma čaká a či to zvládnem. Myslela som, že som pripravená, ale je to veľká zodpovednosť byť Tvojou mamou. Vyvolávaš vo mne nehu a úzkosť zároveň. Som pri Tebe šťastná, no predsa ma premáha smútok. Veď všetko by malo byť v najlepšom poriadku, tak prečo mám v hlave takéto čierne myšlienky?

Priatelia aj rodina mi prišli gratulovať. Všetci si myslia, že som na vrchole šťastia a blaha, no ja pociťujem úzkosť, ktorá ma mätie.

Dieťa moje, tak ťažko sa mi to priznáva vo chvíli, keď sa odo mňa očakáva, že som tou najšťastnejšou ženou zo všetkých.

Chcem Ti dať tú najväčšiu lásku, ale celé je to komplikovanejšie.

Neviem čo sa so mnou deje. Som hrdá, podráždená, šťastná, zmetená aj unavená. Plná obáv pri pomyslení, že sme spolu zviazaní na celý život.

Veď toľko sa hovorí a materinskom inštinkte, a vraj to pôjde samo a ľahko…. A nejde.

Malo sa to prebudiť v okamžiku, keď mi Ťa dali do náručia. A napriek tomu, že mám z Teba nesmiernu radosť, očakávaný ohňostroj lásky nevystrelil.

Ale ja to nevzdám, dieťa moje. Ja tu budem stále pre Teba. Veď láska nemusí nevyhnutne vzniknúť vo chvíli, keď Ťa na mňa položia. 

Tá naša sa bude vyvíjať postupne ako sa budeme spoznávať. A bude silná. Máme na to celý život.

Pretože láska neznamená len dávať, ale aj dostávať. A ty moje srdce budeš napĺňať každým dňom.

Nie, nie som zlá mama, len potrebujem viac času byť s Tebou….“

Tak ruku na srdce, ktorej niečo podobné prešlo hlavou. Nie sme tu na to, aby sme súdili. Len počúvajme a snažme sa pochopiť…